Kašeľ

03.02.2026

Kašeľ je jedným z najčastejších dôvodov návštevy detskej ambulancie. Skúsme si povedať ako naňho a ako sa z neho nezblázniť. Kašeľ ako prirodzený. Je to jeden zo základých obranných mechanizmov organizmu. Pomáha respiračný trakt očisťovať od prebytočného hlienu a choroboplodných častíc. Vo všeobecnosti platí, že horšie ako kašľať je nemať kašľací reflex vôbec. Kašlú aj zdraví jedinci, napr. zdravé dieťa môže zakašľať až 30-krát denne.

Hneď na úvod je nutné povedať, že väčšina sezónnych respiračných ochorení je spôsobená vírusmi a teda nereagujú na antibiotickú liečbu.

K antibiotikám (ďalej len ATB) je pri infekciách dýchacích ciest nutné pristupovať s rozvahou, na základných princípov racionálnej medicíny a indikovať ich správne. Nasadiť antibiotiká "naslepo", alebo preventívne "aby ochorenie rýchlejšie skončilo" je síce jednoduché, no nie je to správny postup. Ak sa rozhodneme pre nasadenie antibiotík, malo by to byť výhradne na základe:

  • jasného posluchového alebo klinického nálezu
  • hodnoty CRP
  • nálezu na RTG snímke hrudníka


Respiračné infekcie sú takmer vždy sprevádzané kašľom, ktorý má zvyčajne dve fázy:

  1. Suchý, neproduktívny, dráždivý kašeľ – objavuje sa na začiatku ochorenia a trvá približne 3–5 dní, kým sa v dýchacích cestách začne tvoriť hlien.
  2. Vlhký, produktívny kašeľ – je žiadúcim a očakávaným prejavom, pretože umožňuje očistu dýchacích ciest.


Lieky ovplyvňujúce kašeľ delíme na 2 základné slupiny:

1. Antitusiká (lieky tlmiace kašeľ)

  • centrálne antitusiká – účinnejšie, ale pre deti nevhodné,
  • periférne antitusiká – bezpečnejšie pre deti, no s minimálnym účinkom.

Antitusiká majú svoje využitie na začiatku respiračnej infekcie, ich použitie má význam len počas prvých 3–5 dní ochorenia. Používajú sa v prípade, že kašeľ je suchý, bolestivý, dráždivý, narúša spánok dieťaťa alebo dieťa výrazne vyčerpáva, niekedy dokonca vedie až k zvracaniu.

Akonáhle sa kašeľ stane vlhkým, je podávanie antitusík nevhodné, pretože potlačením kašľacieho reflexu dochádza k hromadeniu hlienu v dýchacích cestách. To môže viesť ku komplikáciám, ako je obštrukcia priedušiek či rozvoj bakteriálnej infekcie vrátane zápalu pľúc. 

2. Expektoranciá, mukolytiká (lieky uľahčujúce vykašliavanie, lieky ovplyvňujúce vlhký kašeľ)

  • Ich klinický účinok u detí je veľmi obmedzený. Hoci existujú laboratórne dôkazy o ich pôsobení, presvedčivé klinické prínosy u detských pacientov neboli jednoznačne preukázané.

Mnohí odborníci sa zhodujú, že účinok aj silných liekov proti kašľu je porovnateľný s podaním teplého čaju s medom a citrónom. Tomuto názoru sa prikláňam aj ja.  

Praktické odporúčania pre rodičov:

  1. Prvá rada pre rodičov: "trpezlivosť ruže prináša"
    Viem, že snahou rodičov je urobiť pre dieťa maximum, no len liekmi na "podporu vykašliavania" dĺžku ochorenia zásadne neovplyvníte. Naopak nadmerné užívanie sladkých sirupov môže spolu so zahlienením viesť k nevoľnosti a zvracaniu. Liečbe treba dať čas. Treba sa obrniť trpezlivosťou a aplikovať režimové opatrenia (viď. nižšie). 

  2. Druhá rada pre rodičov: režim

  • Očista dýchacích ciest je ten základný kľúč k liečbe. 
  • Zabezpečte dostatočný príjem tekutín, ideálne teplých/vlažných (napr. čaj s medom a citrónom). Vhodné je zvýšiť príjem vitamínu C podľa veku (100–500 mg denne).
  • Nebojte sa bylinných čajov (repík, šalvia, lipový kvet, divozel, slez). Výnimkou sú deti s preukázanou peľovou alergiou.
  • Dieťa držte v izolácii od ostatných detí, aby nedošlo k nasadajúcej infekcii na oslabené sliznice.
  • V miestnosti udržiavajte chladnejší a vlhší vzduch, dieťa primerane obliekajte. U dojčiat je vhodná poloha so zvýšenou hornou polovicou tela (cca 30°).
  • Po odznení ochorenia dodržte rekonvalescenciu v trvaní približne dvojnásobku dĺžky choroby.


Kedy vyhľadať lekára - lekárske vyšetrenie je potrebné, ak:

  • horúčka nad 38 °C trvá viac ako 5 dní alebo sa opakovane vracia
  • horúčka sa znovu objaví po prechodnom zlepšení
  • dieťa má aj iné respiračné prejavy mimo kašľa - napr. dušnosť
  • horúčka opakovane presahuje 39 °C a zle reaguje na liečbu
  • dieťa (najmä do 3 rokov) odmieta tekutiny alebo opakovane vracia

Ak sa tieto príznaky nevyskytnú, ide o nekomplikovanú respiračnú infekciu, ktorú je vhodné liečiť v domácom prostredí.

Mýtus na záver: "Mlieko zahlieňuje"

Ak by to bola pravda, všetky dojčatá živené výlučne mliekom by boli trvalo zahlienené – čo, ako vieme, neplatí 😊